in

JEEJJEEJ

Rozhovor s pracovníkom elektrárne v J. Bohuniciach o havárií

1. Ako prebiehal prvý deň po havárií (28.4.1986-pondelok) vo vašej práci?

Pondelok, 28.4. 1986, v práci prebiehal ešte normálne, o rádioaktívnom spade sme ešte nevedeli. Spomínam si, že niekedy v tomto týždni po príchode do práce ma šatniar poslal odmerať sa, či nie som zamorený. Bol som prekvapený. Práve som prišiel do práce, prečo by som mal byť zamorený? Ale na jeho naliehanie som sa odmeral a prístroj ukázal zamorenú hlavu a obuv zospodu. Predošlý deň som bol dlho vonku.

2. Ako ovplyvnila havária vaše každodenné pracovné fungovanie?

Moja pracovná činnosť nebola významne zmenená, pracoval som a stále pracujem v kontrolovanom pásme elektrárne. Znamená to úplné prezlečenie z civilného odevu do určeného pracovného odevu, dennodenne a pri každom vstupe do kontrolovaného pásma. Taktiež pri každom odchode z pásma sme sa museli premerať na celotelových monitoroch. Merania v exteriéri ukázali, že v kontrolovanom pásme v elektrárni sme mali čistejšie prostredie, ako bolo vonku. Plošné zamorenie vonku niekoľkokrát prevyšovalo povolenú hodnotu, napriek tomu prvomájová manifestácia musela byť, vládnuca strana nebrala ohľad na ľudí, politika bola prvoradá.

3. Ako ovplyvnila havária vaše každodenné osobné fungovanie?

Po zistení, že sme vlastne všetci zamorení sme doma museli znova oprať plienky, ktoré sa sušili v predošlé dni vonku, mali sme malého syna, ktorý mal necelý rok, manželka bola tehotná, opatrnosť v jej prípade bola veľmi dôležitá. Bolo treba sa starostlivo prezúvať po príchode domov, obuv z vonku mať na jednom mieste, dôkladne poumývať vlasy, vyprať posteľnú bielizeň, povysávať, poumývať dlážky, vonku nič nejesť, ani zmrzlinu, pretože aj slabý vietor víril rádioaktívny prach zo zeme a ten sa mohol dostať do potravy.

4. Dozvedeli ste sa o havárií až v práci, alebo skôr (časovo) prostredníctvom médií?

O havárii sa hovorilo v televízii, ale pravdivo iba v tej rakúskej. Po pár dňoch (*pozn. redaktora: 29.4.1986, čiže tri dni po havárií) priznala haváriu aj naša TV, ale informovali tendenčne, situáciu zľahčovali. Tvrdili, že vonkajšie ožiarenie z relatívne nízkych hodnôt nemôže človeku ublížiť. To bola síce pravda, ale zamlčali, že prípadná vnútorná kontaminácia, teda zamorenie dýchacieho alebo tráviaceho traktu by mohlo spôsobiť väčší problém. Po niekoľkých dňoch neprávd museli priznať pravdu aj Rusi. Preto sa dnes rozdávajú jódové tabletky pre obyvateľov v tomto regióne, aby v prípade nejakého úniku bolo možné ochrániť si takto štítnu žľazu, ktorá jód absorbuje. Jód z tabletiek nasýti štítnu žľazu a táto už ďalší jód, teda ani rádioaktívny neprijíma. Pravdivé informácie som mal iba zo zamestnania. Pracoval som na odbore, ktorý sa zaoberal radiačnou kontrolou, interne, aj vonku v prírode. Informácie sme mali z prvej ruky.

5. Šokovala/prekvapila vás táto udalosť?

Udalosť nás všetkých zaskočila, hlavne jej ohromný dosah pre celú Európu. O podrobnostiach havárie a chybách personálu sme sa dozvedali postupne.

6. Vystrašilo vás, že by sa rovnaká situácia odohrala aj u nás na Slovensku?

Podobná havária u nás neprichádza do úvahy, naše reaktory sú iného typu a konštrukcie, majú iné ochrany, ktoré sa nedajú tak ľahko obísť, ako sa dali obísť v Černobyle a veľké chyby, ktoré urobili v Černobyle by náš personál tak ľahko nikto neurobil, lebo bol poučený z dvoch havárií, ktoré sa stali v elektrárni A-1.

7. Ako pociťujete dôsledky tejto udalosti do dnešného dňa?

Územie Slovenska našťastie nebolo zasiahnuté rádioaktívnym spadom tak, ako iné severské štáty. Naše územie bolo zamorené hlavne rádioaktívnym jódom, ktorý má našťastie krátky polčas rozpadu, iba osem dní, takže po pár týždňoch jód vymrel. V spáde u nás sa nachádzalo aj cézium, ale v oveľa menšej miere, ako napríklad v Nemecku. Tamojšie poľovnícke združenia dlho po havárii merali obsah cézia v zastrelenej divine, keďže divina sa živí aj hubami a huby majú tú vlastnosť, že absorbujú cézium z prírody. Cézium má polčas rozpadu tridsať rokov a teda po tridsiatich rokoch po havárii aktivita cézia klesla iba na polovicu.

8. Boli ste vy alebo vaši príbuzní zdravotne postihnutí touto udalosťou?

Vo svojom okolí nepoznám nikoho, kto by bol následkami havárie zdravotne postihnutý. Samozrejme, bolo treba vyhodiť nazbierané liečivé bylinky do čaju, zbierané v období po spáde a tiež vyliať púpavový med z púpav z toho obdobia. Ktosi priniesol do práce premerať kupovaný čaj vo vreckách a ten bol  aj niekoľko mesiacov po spáde rádioaktívny.

Pridaný komentár:

V súčasnosti sú v móde výlety do Černobylu za účelom exkurzie do blízkosti elektrárne. Je to čisto komerčný záujem ukrajinskej strany. Ani po viac ako tridsiatich rokoch takýto, aj keď krátky pobyt nie je celkom bezpečný, ja osobne by som tam nešiel.

Rozhovor poskytol: Ladislav Vymazal

Čo si myslíš?

Napísal/a Hana

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Loading…

0

Komentáre

Černobyl, ako ste ho ešte nevideli

Písanie esejí v skratke