in

JEEJJEEJ

Poézia na víkend

Eurydika

Padám, padám, milý môj, späť ku tieňom,

tam, kde duše chodia naveky nariekať.

Tlkot môjho srdca už nebude rytmom pre tvoju lýru.

Pohľadom lásky, si ma premenil v prach,

teraz ma výkriky všetkých mŕtvych odvejú

až tam, kde prúdi Acherón.

.

Ty však neplač, cítim tvoju lásku aj teraz,

v každom tvojom nádychu.

Hreje ma ako jarné slnko na steblách lúky.

Preto mám teraz iba prosbu jednu,

otoč na mňa celú tvár a poriadne sa mi pozri do očí,

do tých tvojich sa pozriem ja zas.

.

Vezmem si ten pohľad a budem ho strážiť,

kým aj tebe neprestane krv v žilách prúdiť.

Teraz už musím ísť, odchádzam do toho sveta,

no žiť naveky budem v komorách tvojho srdca.

Slza

.

Chladný potok, roní sa cez suchú púšť chĺpkov,

mokrý blesk vylieta zo vše vidiaceho neba,

toto všetko iba pre teba.

.

Lupene červených ruží zatemňujú oči,

príliv oceánu šumí v dvoch jaskyniach,

dážď, ten hrá na husliach.

.

A vtedy, keď tá kvapka už z rímsy padá,

keď sa ešte koncami nechtov drží,

v tú chvíľu sa všetko mení.

.

Nohy sú vlniace sa riasy vo vode,

brucho je v tisícročnej vojne,

prsty sú konáre vo vetre,

hlava, tá už nie je.

.

Z pádu vznikol len ďalší pád,

zo zeme vznikla pahreba,

toto všetko iba pre teba.

Autor: Samuel Bacigál, 4.CA

Čo si myslíš?

Napísal/a Starý Blesk

Slováci vo vesmíre

Kde sa vzalo maľovanie kraslíc a veľkonočný zajko?