Starý Blesk
Eurydika
Padám, padám, milý môj, späť ku tieňom,
tam, kde duše chodia naveky nariekať.
Tlkot môjho srdca už nebude rytmom pre tvoju lýru.
Pohľadom lásky, si ma premenil v prach,
teraz ma výkriky všetkých mŕtvych odvejú
až tam, kde prúdi Acherón.
.
Ty však neplač, cítim tvoju lásku aj teraz,
v každom tvojom nádychu.
Hreje ma ako jarné slnko na steblách lúky.
Preto mám teraz iba prosbu jednu,
otoč na mňa celú tvár a poriadne sa mi pozri do očí,
do tých tvojich sa pozriem ja zas.
.
Vezmem si ten pohľad a budem ho strážiť,
kým aj tebe neprestane krv v žilách prúdiť.
Teraz už musím ísť, odchádzam do toho sveta,
no žiť naveky budem v komorách tvojho srdca.
Slza
.
Chladný potok, roní sa cez suchú púšť chĺpkov,
mokrý blesk vylieta zo vše vidiaceho neba,
toto všetko iba pre teba.
.
Lupene červených ruží zatemňujú oči,
príliv oceánu šumí v dvoch jaskyniach,
dážď, ten hrá na husliach.
.
A vtedy, keď tá kvapka už z rímsy padá,
keď sa ešte koncami nechtov drží,
v tú chvíľu sa všetko mení.
.
Nohy sú vlniace sa riasy vo vode,
brucho je v tisícročnej vojne,
prsty sú konáre vo vetre,
hlava, tá už nie je.
.
Z pádu vznikol len ďalší pád,
zo zeme vznikla pahreba,
toto všetko iba pre teba.
Autor: Samuel Bacigál, 4.CA
