in

HAHAHAHA JEEJJEEJ

Kraťasy

autor: (Neznáma dvojica na nákupe)

     Som mladý teenager, ktorý sa rád dá obsluhovať. Mama mi vždy niečo donesie, kúpi, zabezpečí. Ja som vždy so všetkým spokojný. A preto aj do nákupných centier chodím málokedy. Keď tam už musím ísť, presne viem, po aký tovar. Nastali letné dni a ja som potreboval kraťasy. Tie staré mi boli malé a už boli aj zodraté. Veľkosť pre nové mi mama nevedela odhadnúť, a tak mi poradila: „Choď to Tesca, tam som kraťasy videla bavlnené, vkusné a lacné.“ A tak jedného dopoludnia som sa vybral na nákupy. Sám.

     Keď som stál oblečený pred zrkadlom v najnovšom módnom „outfite“, prišiel ku mne postarší manželský pár. Vysoký asi ako ja starší pánko tlačil vozík plný tovaru. Jeho šedivé vlasy a výzor mi pripomínali rozprávkového Deda Vševeda. Rozumného a inteligentného. Lenže tento bol nasrdený a znechutený. Veď, bodaj by aj nie!  Energická moletná pani, jeho manželka, stále niečo rozprávala. Nerozumel som jej ani slovo, ale piskľavý hlas mi neustále rezonoval v ušiach. Nazval by som ju Píšťaľka. Aj moja mama je niekedy taká, a preto s ňou na nákupy nechodíme.

     „Prosím Ťa, už máme toho dosť v tom košíku. Stačilo. Poď ideme k pokladni,“ namrzene zavrčal starý pán. Stará pani blysla po manželovi očkom a škodoradostne sa usmiala.

      „Mladý pán, kde majú tie kraťasy, ktoré si skúšate?“ opýtala sa ma.

      Pozrel som sa na oboch, potom do zrkadla a bolo mi jasné, že stará pani za každú cenu chce kúpiť pre svojho manžela také isté kraťasy ako mám ja.

      „Tam sú vzadu, rôznej veľkosti a farby,“ odpovedal som s nevôľou. Pretŕčal som sa ďalej pred zrkadlom. Pozeral som sprava aj zľava, kraťasy mi boli ako uliate. Mama mala pravdu. Kúpim si ich.

      Zrazu sa mi ozvala za chrbtom moja známa dvojica. „No, vidíš, hneď si o päť rokov mladší. Poď sem k zrkadlu. Dovolíte, mladý pán, nech sa môj manžel aj vidí,“ ráznym povelom na mňa zaútočila. Nestačil som oponovať, chcel  som si ešte…  Skoro mi oči vybehli z jamiek, keď som zbadal starého pána v tých  istých kraťasoch ako mám ja. „Necítim sa v nich dobre,“ mrmlal starý pán, „režú ma na stehnách, sú mi priúzke.“ „To sa poddá, uvidíš, ale si v nich šik, berieme ich,“ zavelila. Tak rýchlo ako sa starý pán prezliekol, ešte rýchlejšie sa obliekol do svojho oblečenia a už si to cupkali k pokladniam. 

       Zostal som paralyzovaný. „Čože?“ pomyslel som si v duchu a odhodil teenagerské kraťasy. Predsa nebudem nosiť to, čo seniori! Znechutene som sa pobral domov. Na otázku mamy, čo som kúpil, som rázne odpovedal: „ Nič. Majú tam módne oblečenie iba pre seniorov. Nám, teenagerom sa to zďaleka vyhýba. Prosím Ťa, kúp mi niečo v značkovom obchode.“  A tak sa opäť spolieham na to, že mi moja mama niečo donesie, kúpi, zabezpečí.

Čo si myslíš?

Napísal/a Starý Blesk

Komentáre

Zanechaj odpoveď

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Loading…

0

Komentáre

Poznáme 5 finalistov

Najlepší predmet karantény